Ak nechcem, aby mi ho raz moja budúca nevesta prišla reklamovať, čo som jej to za velké, neschopné decko vychovala, budem musieť naučiť svojho syna samostatnosti vo všetkých oblastiach života. Tiež v ňom vybudovať pocit zodpovednosti za seba, aj za jeho budúcu rodinu, v ktorej má byť hlavou rodiny on! (nie despoticky a arogantne, ale zodpovedne a s láskou viesť svoju rodinu!) Neustále mám totiž pred očami príklady rodín, kde domácnosť a celú rodinu vedie žena a muž sa iba tak vezie s prúdom! Žena, generálka zavelí a muž poslúchne. Keď je potrebné niečo urobiť, muž iba čaká ako sa to samé urobí! Tento model ma priam vytáča do zúrivosti a som veľmi vďačná, že ho doma v našej rodine nemusím zažívať! Niektorým ženám to ale tak vyhovuje, iné zasa iba nemali na výber! Museli sa chopiť velenia, lebo muž bol neschopný (povedzme si rovno – vďaka výchove jeho mamičky, ktorá mu všetko predkladala rovno pod nos, nič nemusel riešiť, rozhodovať, robiť, len prišiel vždy na hotové!) Nemal šancu naučiť sa viesť svoju rodinu, mať za niečo zodpovednosť, robiť správne rozhodnutia a s láskou, ale pevne si stáť za svojim rozhodnutím a tak jednoducho prenecháva velenie svojej žene! Keďže žena častokrát túži po tom, aby svojho muža ovládala, nie je pre ňu absolútne problém prevziať velenie. Veliť sídce chce, ale keď prídu ťažké chvíle nastáva problém, pretože je na všetko sama a riešiť problém jej nikto nepomôže – keďže manžela ku kormidlu nepustila! Mnoho žien (hlavne tie, čo si túto rolu dobrovolne nevybrali) začína vtedy šomrať a sťažovať sa na svojho manžela a tým aj znižovať jeho autoritu a hodnotu. Nič im to pritom nepomôže, iba prehĺbi pocit neschopnosti, neužitočnosti muža a ešte viac naruší ich vzťah, ktorý nestojí na veľmi pevných a správnych základoch! Pritom by stačilo, keby postupne začala prenechávať jednu zodpovednosť (patriacu mužovi) za druhou jemu! S láskou a veľkou dávkou trpezlivosti mu začala dôverovať že to zvládne a tak mu postupne prenechala vedenie rodiny! Som veľmi vďačná za moju svokru, ktorá svojho syna vychovala tak, že ja dnes s týmto absolútne problém nemám! Naučená z mojej pôvodnej rodiny nerátať veľmi s pomocou iných, to bol zo začiatku manželstva pre mňa dosť veľký problém, keďže som už nejaký čas mala svoj samostatný život, kde som si rozhodovala o všetkom sama! Po čase som ale zistila, že je to neskutočne dobrý pocit, nemusieť mať na starosti financie, technický chod domácnosti (v tých oblastiach, ktoré má na starosti môj muž) a môcť sa plne na neho spoľahnúť, že vedie veci múdro a opatrne! Vie, kde je jeho zodpovednosť a stojí si za tým bez toho, že by búchal päsťou do stola a chcel si vynútiť autoritu a poslušnosť svojej rodiny! Toto by som chcela naučiť aj svojho syna, aby raz nemal problém byť mužom na svojom mieste! Stáť si za svojim rozhodnutím, nevzdávať sa zodpovednosti, ktorá mu bola daná a mať autoritu a úctu od svojej rodiny! Dúfam, že bude vidieť príklad svojho otca a dedka a že bude chcieť byť v tomto rovnako úspešný ako oni... Nie je to žiadna patetická náladička, ale moje úprimné prianie! Veď koľko takýchto mužov poznáte??!
V čom je ale tragédia väčšiny slovenských rodín?! Môj názor – práve v tom, že matkám, ktoré majú synov nie veľmi záleži, či ich vychovajú k zodpovednosti, či odstrihnú pupočnú šnúru svojmu synovi a nechajú ho zašpiniť si ruky domácou prácou (nie su dievčatá, ale vedieť sa o seba postarať by mal byť základ aj pre nich, rovnako ako pre dievčatá vedieť vymeniť žíarovku, nahodiť poistky a podobné drobnosti!), či ho nechajú rozhodovať sa a niesť následky svojich rozhodnutí. Potom z nich vyrastú muži, ktorí nie su schopní postarať sa ani o seba samého a nie to ešte viesť svoju rodinu! Tak sa rýchlo oženia, aby ich zodpovednosť prevzala zasa len ďalšia žena – ich manželka! Takto sa kruh uzatvára a kolotoč sa točí neustále ďalej – z generácie na generáciu! Vadí mi a aj mi je smutno na duši, keď sa moje kamarátky sťažujú na tento problém a častokrát sa slepo vrhajú do vzťahov, ktoré už na začiatku vidno, že budú mať s týmto veľký problém! Nemáte chuť prelomiť tento zlý vzorec??! Lebo ja ano! Keď som ja dostala manžela, ktorý vďaka dobrej výchove mojej svokry má dobrý postoj k rodine, chcem rovnako odovzdať svojho syna (hoci u nás doma fungoval viac klasický slovenský vzorec!:D) svojej budúcej neveste! Snáď bude rovnako rada a vďačná ako ja, za dobre vychovaného syna a tiež vychová ďalšieho muža, ktorý bude naozajstný chlap! - a nemyslím tým takého s Keltom v jednej ruke! :o)
